Dvadsiate storočie je storočím veľkých zmien. Svet prežil dve obrovské zničujúce vojny. Napriek tomu veda postúpila až tak ďaleko, že počet obyvateľov Zeme sa viacnásobne zvýšil.

Slováci konečne dostali svoj štát a slobodu.

No, a kam dospeje svet o niekoľko rokov...?

 

Predchádzajúce udalosti:

Rakúsko - Uhorsko

V tom čase:

Prvá svetová vojna

Svet medzi svetovými vojnami

Potom:

Slovensko 1938 - 1945

  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Späť na obsah

Československo 1918-1938

Udalosti pred vznikom československého štátu:
Veľa Slovákov a Čechov žilo pred začiatkom 1. svetovej vojny v Amerike. Žiadali to, čo národy doma vo vojnovom terore nemohli žiadať - právo na samostatnosť. Takúto požiadavku vzniesla hneď Slovenská liga v USA. Zapísaná bola v "Clevelandskej dohode" z roku 1915. Postupne táto požiadavka prerástla do boja a čoraz viac Čechov a Slovákov sa k boju pridávalo. Významný český politik T. G. Masaryk s jeho spolupracovníkmi musel počas vojny emigrovať do Paríža. Tu predložil predstaviteľom Dohody plán na vytvorenie Česko-slovenska. V roku 1916 vznikla v Paríži československá národná rada, hlavný orgán Československého zahraničného odboja, na čele s trojicou osobností Masaryk, Štefánik a Edvard Beneš. Jej cieľom bolo stáť na strane dohody ( t.j. proti Rakúsko - Uhorsku), podarilo sa jej zorganizovať česko-slovenské légie, a bojovala za dosiahnutie samourčovacieho práva. Ku koncu vojny sa rade podarilo splniť svoj cieľ. Vedúce krajiny Dohody uznali Československú národnú radu za česko-slovenskú vládu.

Aj v domácich krajinách politici pripravovali vznik Československa. Vytvoril sa domáci odboj, ktorý musel okrem toho bojovať proti maďarskému útlaku. Patrili sem: slovenská národná strana (Martin, M. Dula), Slovenská ľudová strana (Ružomberok, A. Hlinka), Hlasisti (Ružomberok, V. Šrobár), Sociálno-demokratická strana Slovenska (Bratislava, E Lehocký). Spojencami boli i slovenskí politici pôsobiaci mimo Slovenska (F. Juriga, E. Stodola - Budapešť), M. Hodža - Viedeň). Úsilie vrcholilo v roku 1918.

Na prvomájovom zhromaždení v Liptovskom Mikuláši vyhlásil Vavro Šrobár požiadavku Československa, za čo bol uväznený. Na tajnej porade 24. mája v Martine sa slovenskí politici rozhodli odísť z Uhorska a pripojiť sa k Česku.
Úsilie vytvoriť ČSR vyvrcholilo
v USA; 30. mája 1918 podpísali Slováci a Česi Pittsburskú dohodu o zriadení spoločného štátu, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú správu. 18. októbra uverejnili Vyhlásenie nezávislosti (Washingtonská deklarácia), v ktorej celému svetu oznámili vznik demokratickej ČSR.
Slovenskí politici sa rozhodli napriek maďarským útlakom vytvoriť slovenskú národnú radu. 28. októbra Národný výbor v Prahe prevzal moc a vyhlásil ČSR. 30. októbra na povolenom verejnom zhromaždení v Martine sa ustanovila Slovenská národná ra
da a prijalo sa vyhlásenie, ktoré sa nazýva Martinská deklarácia. V nej bolo definitívne potvrdené pripojenie Slovenska s Českom.

Československo
Hranice Československa boli predmetov parížskych mierových konferencií i zápasov na domácom území. Definitívne to bolo až na prelome rokov 1919/20, k Československu bolo pripojené aj územie Podkarpatskej Rusi. Maďari sa však úradov nechceli vzdať a miestnym národným radám a gardám sa všade organizovať život nedarilo, preto Slovensko museli oslobodiť Československé armádne jednotky s pomocou francúzskych vojsk. Československo sa spoliehalo na francúzsku podporu. Roku 1921 vytvorilo spolu s Rumunskom, Juhosláviou tzv. Malú dohodu na ochranu pred Maďarmi.
Aj ťažké začleňovanie Slovenska spôsobilo, že v Československu
sa uplatňoval centralistický systém vlády, t.j. jednota československého národa a centrálne riadenie štátu z jedného mesta - Prahy. Ústava bola prijatá roku 1920. Už v januári 1919 bola preto zrušená SNR a slovenské úrady. Pri česko-slovenskej vláde sa vytvorilo ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska na čele s Vavrom Šrobárom, ktoré riadilo život Slovenska, no bolo podriadené československému ministrovi vnútra. Roku 1928 bol založený krajinský úrad na čele s krajinským prezidentom, ktorý mal na Slovensku najvyššiu moc.

Vznik Československa priniesol pozitíva i negatíva. Pozitívny bol predovšetkým demokratický vývoj, ktorý zaručoval volebné právo aj pre ženy, 8-hodinový pracovný čas, právo spolčovania, slobodu tlače, nezávislé súdy, kontrolu štátnej moci. Slováci sa mohli poprvý raz cítiť rovnoprávni. Vzniklo viacero politických strán a ústava zaručovala také práva, aké ľudia doteraz nepoznali. Ľudia mohli vyjadrovať svoje názory. Negatívny bol nerovnomerný vývoj medzi Českom a Slovenskom. Slovenskí politici tvorili tri skupiny. Jedni boli za existujúci centralizmus (agrárna= M. Hodža a sociálnodemokratická strana = I. Dérer, V. Šrobár, ). Iná skupina požadovala autonómiu, ako sa zakotvilo v Pittsburskej dohode, no tá neprichádzala do úvahy (patrila sem Slov. ľud. strana = A. Hlinka a SNS = M. Rázus). Tretí smer bol komunistický, ktorý presadzoval socialistickú revolúciu a rovnostárstvo (M. Čulen, J. Verčík, V. Široký)

Československo bol hospodársky vyspelý štát. V rokoch 1921-1923 ho postihla 1. hospodárska kríza, čo sa prejavilo v zvyšovaní nezamestnanosti, hlade, biede. Vznikali tzv. hladové doliny - Gemer, Spiš, Pohronie. Slovenské podniky boli pomerne slabé a ťažko odolávali konkurencii Čiech. Východiskom z tejto situácie bola tretia vlna vysťahovalectva, hlavne do USA, Kanady a Argentíny. V Čechách boli najvýznamnejšie podniky Škoda - výrobca automobilov a Baťa - obuv. V rokoch 1929-1934 postihla krajinu 2. hospodárska kríza. Najznámejší slovenskí ekonómovia, ktorí sa usilovali zmodernizovať a spriemyselniť Slovensko boli I. Karvaš a P. Zaťko. Slovensko bolo totiž až na 60% zamerané na poľnohospodárstvo. Oživenie hospodárstva nastalo až v polovici 30-tych rokov.
Veľká časť Slovákov po vytvorení ČSR nebolo vzdelaných, čo sa prejavovalo v zaostalost
i a bolo dôsledkom maďarizácie. Na Slovensku bolo málo škôl i pedagógov. Po vzniku ČSR došlo k rozvoju školstva, na školách však pribúdali českí učitelia. Zlepšila sa i disciplína, vzdelanosť a zavedená bola 8-ročná dochádzka. Založená bola Univerzita Komenského v Bratislave (1919), Vysoká škola technická v Košiciach (1937), konzervatórium a škola umeleckých remesiel. Vedecký výskum na Slovensku organizovala Učená spoločnosť Šafárikova.
V Československu bola takmer polovica Čechov, štvrtinu tvorili Nemci,
Slováci menej ako osminu a zvyšok tvorili Maďari, Rusíni, Poliaci a ostatní. Na Slovensku mali po Slovákoch významné zastúpenie Maďari, Nemci, Rusíni, Poliaci, Židia a etnikum Rómov. Žili ako menšiny a dostali základné politické, občianske a kultúrne práva.

Kultúra v Československu
 Prudký rozvoj zaznamenala kultúra. Roku 1919 bola znovuotvorená Matica Slovenská (jej predsedovia: J. C. Hronský, Škultéty). Roku 1926 tu bolo prvé rozhlasové vysielanie. Na Slovensku začalo vychádzať množstvo časopisov, kníh a novín. Najznámejšie literárne časopisy boli DAV, Elán, Prúdy, Slovenské pohľady, Kultúra. Noviny vychádzali napr. Slovenský denník, Slovák, Robotnícke noviny. Roku 1921 vznikla Umelecká beseda slovenská, ktorá mal všetky umelecké odbory a jej predsedom bol architekt D: Jurkovič. Známym architektom obdobia bol F. Weinwurm. Slovenskí spisovatelia sa delili do viacerých skupín (nadrealizmus, katolícka moderna, DAV-isti, naturisti, humanisti, literárni kritici a historici, dramatici či spisovatelia písajúci zo zahraničia. Najznámejší autori boli Ján Smrek či Milo Urban.
Vzniklo i divadlo a film. Autor dokumentárnych filmov bol K. Plicka, v Žiline mal premiéru film Juro Jánošík v hlavnej úlohe s hercom P. Bielikom. Roku 1920 bolo založené Slovenské národné diva
dlo, v ktorom hrali známi slovenskí herci, napr. Bagar, Borodáč, Meličková).
Z výtvarníkov boli najznámejší Benka, Bazovský, Alexy, Fulla, Galanda a Sokol. Vážnu hudbu tvorili J. Cikker, E. Suchoň, G. Dusík.