Rozprávková cesta za pokladom
   Hlavná stránka » Akcie » Rozprávková cesta za pokladom

Rozprávková cesta za pokladom I.B triedy pre deti z Materskej školy na Stavbárskej ulici

       Pomaly sa blížili dni, keď sa v škole odovzdávajú a dostávajú knihy, keď je od učenia pokoj a všade vládne prázdninová nálada. V tomto voľnom čase naša pani profesorka dostala skvelý nápad. Jeho účelom bolo spolu sa zabaviť s deťmi z materskej školy na Stavbárskej ulici na Bôriku a tak si spríjemniť čakanie na prázdniny.
       Celá 1.B trieda spolu s pani profesorkami p. p. Bednárovou a p.p. Hričovcovou pustili do príprav programu pre detičky z názvom Hľadanie pokladu. Študenti sa rozdelili do skupiniek. Každá skupinka si pripravila jednu rozprávku a v nej úlohu ktorú detičky museli splniť aby sa dostali do ďalšej rozprávky. Cestou rozprávok sa deti dostali až k pokladu. Rozprávky ako Popoluška, Červená čiapočka či Perníková chalúpka tvorili jednotlivé stanovištia cesty od škôlky až po lesopark, kde deti čakal vysnívaný poklad. Pár dní pred dňom D sa to v škole len tak mihalo rekvizitami a nadšenými študentami. Vyrábala sa perníková chalúpka, kvietky, zháňali sa šaty pre princov i princezné. V daný deň sme sa pobrali do škôlky, kde nás čakalo milé privítanie. Po recitácii krásnej básničky malého dievčatka nejednému slza vyšla. Naše spolužiačky Zuzka a Janka sa mohli vrátiť do starých detských čias a obzrieť si triedu v ktorej vyrastali. Po krátkej exkurzií sme sa vrátili na cestu aby sme všetko pripravili. Popri ceste sme poviazali znamenia, červené stužky, ktoré symbolizovali trasu a jednotlivé stanovištia. Deťom sa cesta páčila. Horlivo riešili úlohy a z každej rozprávky sa veľmi tešili. Keď detičky našli poklad, radosťou sa otrasial celý lesopark. Bolo to skvelé dopoludnie strávené v kruhu spolužiakov, profesoriek a našich malých kamarátov z materskej školy na Bôriku. Tento krásny deň nám budú pripomínať aj záložky, ktoré nám detičky z vďaky vyrobili.

       Zuzka Skotnická, I.B



             Krásne slnečné ráno 28. 6. 2010 sa 1.B vybrala z budovy svojho gymnázia, aby išli navštíviť materskú školu na Bôriku, kde ich privítal úžasný recitačný talent v podobe malej rozkošnej škôlkarky, ktorá im zarecitovala siahodlhú ukážku z rozprávky a nebojácne ich privítala na pôde ich detského kráľovstva. Svojou pamäťou a schopnosťou učiť sa pripomenula gymnazistom, aké potrebné je učiť sa a svoj potenciál naplno využívať.
       Po vrúcnom privítaní sa spoločné dobrodružstvo mohlo začať. Veľkí školáci sa vybrali do terénu popredu, aby stihli prichystať jednotlivé stanovištia, kým tam docupitali svojim pomalým krokom ich menší kamaráti.
       Hneď ako prvá ich uvítala zlá ježibaba z perníkovej chalúpky a zadala pokladuchtivým deťom ich prvú úlohu, ktorá skomplikovala ich cestu za pokladom. Úloha bola jednoznačná - nalepiť chýbajúce perníčky na streche chalúpky, ktoré mali geometrické tvary a rôzne farby. Všetko bolo treba pomenovať a správny geometrický útvar pomenovaný správnym menom bolo potrebné nalepiť na správne miesto s rovnakým tvarom a opäť pomenovať farbu tohto perníčka. Janko a Marienka pomáhali svojim malým kamarátom a spoločnými silami správne vyriešili svoju prvú úlohu a mohli sa už v spoločnosti prvých 3 rozprávkových bytostí presunúť k ďalšiemu stanovišťu.
       Druhá rozprávka v poradí bola rozprávka, bez ktorej by Vianoce neboli Vianocami... Popoluška si sedela v nádherných šatách na lavičke, na jej ladnej nôžke chýbala črievička a princ už vyčkával za neďalekými kríkmi, celý nedočkavý, kedy bude môcť svojej vyvolenej vrátiť jej topánočku a zovrieť ju v svojom náručí. Jeho pohyb však bol ovplyvnený úspešnosťou škôlkarov. Tí sa mohli zahrať na malých holúbkov a museli nájsť v miskách so strukovinami 10 fazuliek. S každou nájdenou fazuľkou bol princ o krok bližšie k svojej láske, až sa nakoniec ocitol v blízkosti svojej vyvolenej a Popoluškinu nôžku zdobila opäť jej črievička. Rad hľadačov sa rozrástol o ďalšie čarovné postavičky a mohol sa vybrať v ústrety ďalšej rozprávke.
       Ako tretie v poradí sa predstavilo smutné a zúbožené dievčatko zo zápalkami, ktoré dostalo ťažkú úlohu, ktorú muselo splniť, aby mohlo predať svoje zápalky a zarobiť si aspoň niekoľko "euráčov" na obživu. Úlohu nevedelo samé zvládnuť, a tak museli pomáhať šikovní škôlkari. Ich šikovné rúčky usporadúvali zápalky do predkreslených tvarov a tí starší pomenovali aj zakomponované písmenko. Aj táto prekážka v ich ceste bola za chvíľu odstránená a malí nadšenci sa ponáhľali ďalej.
       Ďalšia nezadaná princezná čakajúca na svojho princa bola Snehulienka. Tá spolu s trpaslíkmi preverila vedomosti nadšencov o zdravej strave - ovocí. Deti pomenovali jednotlivé druhy ovocia a postupne za pomoci Snehulienky a jej pomocníkov zoradili správne jednotlivé obrázky zobrazujúce scény z rozprávky. Drobci zvládli aj túto úlohu a vydali sa už v značne rozšírenom zložení za ďalším dobrodružstvom.
       Pri lesíku stretli Ivana a Nastenku, ktorí išli variť k babe Jage z chalúpky na slepačej nôžke hubovú polievku. Malí kamaráti im do košíčka pozbierali hubky, následne ich roztriedili na jedlé a nejedlé a spolu s Nastenkou v hrnčeku na pníčku uvarili hubovú polievku.
       Poslednou rozprávkovou bytosťou, ktorú stretli na svojej výprave bola Červená čiapočka. Tá bola nepozorná a na ceste za svojou chorou babičkou vytratila z košíčka potrebné veci. Potrebovala, aby jej dobré deti pomohli pozbierať všetky veci, ktoré v lese nájdu. Následne im babička prečítala úryvok z rozprávky a malí pomocníci museli vytriediť potrebné veci, ktoré sa spomínali v rozprávke. Keďže Červená čiapočka chcela babičke urobiť radosť, hľadači pokladu jej ešte pomohli pozbierať kvietky, ktoré ešte museli pomenovať a dať do kytice. Pri ich činnosti ich znervózňoval vlk, ktorý sa ponevieral po okolí. Po úspešnom splnení aj týchto úloh už malým priekopníkom nič nebránilo v ceste a vydali sa po stopách za pokladom.
       Samozrejme, že tak, ako boli šikovní pri plnení úloh, tak aj teraz sa nedali zahanbiť a plní nadšenia a odhodlania stúpali v ceste za pokladom. Ich radostné očakávania sa naplnili bezo zvyšku, keď konečne našli vytúženú odmenu a na každého účastníka výpravy čakala sladká odmena a hračka. Aj starší účastníci nezostali bez odmeny. Ich mladší kamaráti im vlastnoručne pripravili milé a praktické záložky do kníh a k tomu pridali sladké potešenie. Aj ich pani profesorky boli ocenené sladkosťou a záložkou a pekné dopoludnie bolo u konca. Deti i dospelí boli spokojní, ťažko povedať, kto viac. V jednom sa však všetci zhodli, toto dobrodružstvo rozhodne stálo za to a malo by mať pokračovanie aj na budúci rok...

       Mgr. Zuzana Hričovcová


fotogaléria



Gymnázium, Hlinská 29, 011 80 Žilina - tel. 041/ 763 77 00 - fax. 041/ 763 43 50 - gymnazium@gymza.sk